Jednou zo zásad spracúvania osobných údajov je zásada obmedzenia účelu. V zmysle tejto zásady sa osobné údaje môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom.
Spracúvanie osobných údajov má byť úzko naviazané na účel spracúvania osobných údajov, a to najmä pokiaľ ide o zoznam alebo rozsah spracúvaných osobných údajov, ktorý by mal byť nevyhnutný na to, aby sa spracúvaním daných osobných údajov účel mohol dosiahnuť. Nie je správne, aby sa zoznam alebo rozsah osobných údajov umelo alebo dodatočne rozširoval vzhľadom na účel. Ak je účel a zoznam alebo rozsah osobných údajov stanovený zákonom, je potrebné ho rešpektovať, ak si zoznam alebo rozsah spracúvaných osobných údajov určuje prevádzkovateľ, má dbať na to, aby ho zbytočne, nad rámec účelu nerozširoval.
Zákon o ochrane osobných údajov stanovuje povinnosť prevádzkovateľa poskytnúť dotknutej osobe informácie o účele spracovania osobných údajov, na ktorý sú jej osobné údaje určené a to aj v prípade, keď sa osobné údaje nezískavajú priamo od dotknutej osoby. Je potrebné, aby tieto informácie boli dotknutej osobe poskytnuté najneskôr pri získavaní jej osobných údajov, respektíve v dostatočnom časovom predstihu, jasne a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby sa s týmito informáciami mohla skutočne oboznámiť a porozumela im.